Styling ako terapia: čo si nesieme z detstva do nášho šatníku...

Včera sme oslavovali Deň matiek – deň lásky, vďaky, spomienok... A práve pri tejto príležitosti som si spomenula na jeden silný moment z mojej práce, ktorý mi pripomenul, aký hlboký vplyv majú mamy na to, ako vnímame samé seba.

„Na tvoje krivé nohy sa sukne nehodia.“

„Takto chceš ísť medzi ľudí?“ Povedala jej mama.

Niekedy to boli len letmo povedané vety. Niekedy opakované rady, ktoré zneli „rozumne“. A inokedy jednoducho pohľady –  tie, ktoré naznačovali viac než tisíc slov.

A tak sa stalo, že som mala konzultáciu s klientkou, ktorá mala plnšiu ženskú postavu, umievavé oči a odhodlanie – ale odmietala si obliecť sukňu.

Nie preto, že by jej nesedela. Ale preto, lebo si to „nevedela predstaviť“.

Pri skúšaní mi po chvíli potichu povedala:

„Viete mama mi vždy hovorila, že na moje „tučné“ nohy sa sukne nehodia. Odvtedy som ich nenosila.“

V tej chvíli mi to celé došlo. To, čo často nosíme, je aj o slovách, ktoré v nás zostali. O vetách, ktoré sa usadili v skrini – niekedy spolu s kúskami, ktoré sme si nikdy nedovolili nosiť.

A áno – takéto presvedčenia, najmä keď nás zasiahnu na najcitlivejšom mieste a pochádzajú od tých, ktorým dôverujeme najviac, nezmiznú zo dňa na deň. Je to proces. Niekedy pomalý, niekedy krehký. 

Avšak práve preto je také dôležité, keď ma klientka – počúvne. 

Keď si dovolí vyskúšať to, čo jej radím.

A vtedy nastane ten moment. Po rokoch si prvýkrát obliekla sukňu – a pozorne sa na seba zadívala. Inak, ako keby sa oslobodila, od jednej vety z minulosti... 

Často sa pri práci necítim ako stylistka, ale skôr ako tichý sprievodca, ktorý pomáha ženám rozpliesť staré uzly presvedčení, čo nemajú s oblečením nič spoločné, a predsa ovplyvňujú všetko. Ale ten pocit, keď vidím potom tú zmenu v správaní sa a obliekaní je naozaj za odmenu😊

A ešte niečo dôležité na záver.

Naše mamy milujeme, bez ohľadu na to, či sú ešte s nami alebo už nie. Len mnohé z nich boli vychovávané inak, v iných podmienkach. A tak niektoré reagujú takto. Často preto, že nevedia inak. A predsa, aj jedna nevinná veta môže zanechať stopu na veľmi dlho. 

Preto, radšej si rozmyslime čo naozaj vypustíme z úst, než svoju dcéru, kamarátku, kolegyňu, susedu kvôli oblečeniu skritizujeme (lebo však, ja som len úprimná, že?). Všetko sa dá podať aj citlivo a ohľaduplne...

Prajem vám krásne májové dni!😊